Fínsko workcamp

Loď zakotví v meste pred obedom a na workcamp, ktorý sa koná v Piispale, máme prísť dnes. Piispala sa nachádza v strede Fínska, teda asi 350 km od nás. Helsinky prebehneme od prístavu po vlakovú stanicu a po tých mačacích hlavách s dvadsať kilovými kuframi to nejde najľahšie.

Piispala

Na stanici si kupujeme lístky na vlak InterCity smerujúceho do Tampere, tam prestupujeme na ďalší vlak smer Jyvaskyla. Cestou za oknom sa mihajú desiatky jazier a krajina je príjemne zelená, už sa teším. V Jyvaskyle už musíme nájsť autobus, našťastie sú stanice prepojené a nemusíme sa presúvať cez pól mesta. Autobus nás vyhodí v Saarijarvi, a podľa vystupujúcich vieme, že polovica ide tam kam my. Na zástavke nás už čaká Juha, dopredu sme mu písali, akým spojom sme sa rozhodli ísť. Niektorý idú s ním autom a ostatný mikrobusom. Piispala je ešte o 40km ďalej.

Piispala

Toto mládežnícke centrum je ďaleko od civilizácie, aspoň na náš pohľad (za tých 40km sme stretli len jednu dedinu), ale vlastne je tu všetko čo potrebujeme (o tom za chvíľu), až na to, že ak chceme nejaké to pivko, alebo niečo tvrdšie, musíme sa dohodnúť, aby sa to priviezlo autom, ale v pohode sa to dá. Teda nesmieme moc stvárať, predsa len je tu kopa detí.

Naša veľká chata

Dievčenská chata

Večer sme sa už zišli všetci, takže je na rade predstavovanie sa. Ako prvé sme zistili, že budeme mať len jedného vedúceho a to Juhu. Osadenstvo je nasledujúce ja, dvaja Česi (jeden z nich macko) a Jindra, Kanaďanka Lyssane, Kórejci Sue a Joon, Nemky Jessy a Franziska, Ruska Irina, Španieli Victor, Carlos, Marta a Maria, Francúzi Adri, Raphael a Axel, Talianka Camilla. Na prvý týždeň sme ubytovaný v jednej väčšej chate v izbách po troch alebo štyroch. Ja som na izbe s Martou a Mariou, ony spia na posteliach dole a ja mám postel na poschodí nad kúpeľňou.

Papa

Je to tu super, jedlo máme 3x denne v spoločnej jedálni s ostatnými hosťami + ešte desiata a olovrant. Raňajky, obed a večera sú v podobe švédskych stolov a vždy je z čoho vyberať. Na druhý týždeň sa musíme presťahovať, tentoraz do menších chatiek, jedna pre dievčatá a druhá pre chlapcov. Chatka má spoločnú kúpeľňu a je rozdelená na dve časti, som znova s Martou a Máriou, a teraz aj s Camillou a Sue, znova som na poschodí ;-)
Čo sa týka práce, nie je to také zlé, najprv máme pozbierať nejaké prípadné odpadky, potom opravujeme nejaké záhony okolo chatiek, staviame ploty z dreva, natierame latríny (aby boli pekne farebné) ;-) umývame okná a chatky, ale inak je to pohodička, dobre sme si vybrali. Aby sa nezdalo, že sme nič nerobili, tak na našu obhajobu, boli sme aj v lese odpratávať haluze a vyrezané stromčeky, a to sme sa teda dobre nadreli. Pracuje tradične 6-7hodín s hodinou na obed.

Pred a po

Počasie bolo úžasné

Na obrázku je vidieť, ako sa postupne stavia plot (ani na tom druhom obrázku ešte nie je hotový, aby si niekto nepovedal, že no zbohom).
Inak tu by som ešte spomenula počasie, okrem jedného dňa, keď pršalo, bolo nádherné slnečné počasie a 28-30°C, a tak sme skoro každý deň končili v jazere, ktoré malo príjemných 24°C. A k tomu slnko, ktoré ani jednu noc úplne nezapadlo, spríjemňovalo všetky nočné aktivity :-) Nikdy by som si to nepovedala, ale Fínsko je ideálne miesto na leto, nie je tu neznesiteľné horko a ani chladno.

Jazero v noci

A teraz k voľnému času, pre naše veľké potešenie, smieme vždy v určenom čase, využívať rôzne zariadenia. Jeden deň sa môžeme ísť kúpať do bazénu, druh deň sa vozíme na trojkolkách(teda to bolo tuším cez pracovnú dobu), hráme futbal na krytom ihrisku, tu si skúšame aj fínsky šport, ktorý nám predviedli, hod gumákom :-), ideme sa korčuľovať na ľad, zahráme si bowling, ideme na lezeckú stenu, cez víkend sme šli na lodičkách po jazere a samozrejme, nesmeli chýbať viaceré vstupy do sauny s ochladením v jazere. Čo sa týka sauny, viackrát sme boli v modernej elektrickej, ale raz sme si mohli skúsiť aj klasickú saunu, vykurovanú drevom (sme celý deň chodili prikladať) a po nej sme si mohli užiť čas v tradičnom fínskom dome a k tomu sme si vonku na ohni robili palacinky. Toto bol ten najlepší wokrcamp, či už ide o fajn prácu, super strávený voľný čas a stretla sa tu asi najlepšia skupina ľudí, proste sme si sadli :-)
Pre dokázanie pripájam fotky.

Trojkolky

Lezecká stena

Korčulujeme

Opalovanie

Futbal a Carlos dokázal zaspať všade

Osvieženie po saune

Gulovačka v lete

Posledný deň sme si každí pokreslili tričko, toto je mackové

A tu sme všetci

Po dvanástich dňoch sa to tu končí, ale ešte sa nelúčime, ideme všetci spolu do Helsiniek :-) cestou sa ešte stavíme v Jyvaskyle, kde niečo zjeme a prezrieme si mesto. V Helsinkách sa dokonca ubytujeme všetci v jednom hostely.

Estónsko, Tallin

Autobusom ideme okolo zálivu Riga až do Estónska, a tam až do Tallinu. Prichádzame chvíľu po obede a hneď prestupujeme na električku smerom do prístavu, kde sa znova ubytujeme v ďalšom hotely, tento raz máme maličkú izbu s kúpeľňou na chodbe. Ale z okna vidíme na more a na obrovské trajekty, ktoré denne vyplávajú smer Fínsko, Švédsko a Dánsko.

Staré mesto - pohľad od prístavu

 Už cestou sme si všimli mnoho obchodov z alkoholom, kde sa po kartónoch predáva pivo, vodka a iné typy alkoholu. Tieto obchodíky majú svojich zákazníkov najmä cez víkend, kedy sem zavítajú Fíni. Vo Fínsku je totižto alkohol veľmi drahý a predáva sa len v špecializovaných obchodoch a len v pevne stanovených otváracích hodinách. Preto máme aj na lístku na trajekt rovno napísané, koľko je dovolené prepraviť piva, tvrdého alkoholu, vína a cigariet na osobu :-)

Kočík

No nás momentálne zaujíma viac prázdne bruško a staré mesto. Najeme sa v blízkej samoobslužnej reštaurácií a medzi tým sa vonku celkom dosť rozprší, tak kúpime aj dáždnik. Kým sa dostaneme k starému mestu rozleje sa ako z krhli, tak sa ideme schovať do blízkeho múzea a zjavne to napadlo viacerých návštevníkov, neviem či tu mávajú aj inokedy takú návštevnosť. Sú tu vystavené diela, vyrobené z morských mín, alebo skôr prerobené morské míny (na latrínu, hojdacie kreslo, vaňu, ale aj na kočík).
Zaujímavosťou Tallinu je predovšetkým to, že staré mesto je ešte stále celé obohnané hradbami s desiatkami kamenných veží a brán, pričom väčšina pochádza už z trinásteho storočia, kedy bol Tallin dôležitým hanzovným mestom. Aj dnes je ešte stále veľmi dôležitým prístavom.

Tri sestry

Z múzea sa vyberieme do kopca po mačacích hlavách uličkami s obchodníckymi domami. Dnes má mnoho z nich na prízemí nejaký obchodík, či už zo suvenírmi, alebo pletenými svetrami. Mnoho z nich zas hostí nejakú tu reštauráciu či kaviareň a kde sa dá je aj letná terasa. Našťastie už prestalo pršať a tak sa aj dá obzerať okolo seba s dáždnikom to veľmi nejde. Ulice nás zavedú až k Trom sestrám, ako sa hovorí komplexu troch budou v zachovanom pôvodnom gotickom slohu. Hneď nad vstupom s lomeným oblúkom sa nachádzajú veľké okná a nad nimi v štíte domu trčí trám. Na ňom bola zavesená kladka a obchodník tak mohol tovar umiestňovať na rôzne poschodia, bez toho aby sa tovar vliekol po schodoch, pričom by to bolo často aj nemožné, pretože schodiská v domoch sú veľmi často až príliš úzke.

Opevnenie

Pohľad na ostatné veže
z vnútra veže Epping 

Pokračujem ďalej až narazíme na starý mlyn, v ktorom mleli obilie aj pomocou konskej sily (vtedy keď, bol prerušený prúd vody z priekopy kvôli obliehaniu mesta) má teda zvláštny bochnikovitý tvar, kruhová budova je dosť široká, aby sa sem dali zapriahnuť kone alebo osly, ktorý chodili do kruhu a otáčali mlynský kameň. Teraz už sme skoro u opevnenia a každých pár metrov tu stojí pozorovacia veža, do niektorých sa dá za malý poplatok aj vojsť. My sme vošli do obrannej veže Epping, je z nej pekne vidieť na opevnenie a priľahlé veže. Vnútornú výstavu tvoria rôzne brnenia, zbrane a tabule s popismi, ako sa mesto vedelo v dávnych dobách brániť.

Kostol sv. Olafa

Keď si všetko popozeráme, hlavne macka to veľmi zaujíma, zbehneme po schodoch a ideme smerom ku kostolu Kostel sv. Olafa, ktorého veža sa vypína nad mestom. Všimli sme si ju už z diaľky, hneď ako sme vyšli z prístavu. Keď bola v sedemnástom storočí postavená mala 159 metrov a bola najvyššia na svete, po tom čo ju postihol požiar bola obnovená len do výšky 123 metrov, čo nemení nič na tom, ako impozantne sa naťahuje za oblohou. Z vnútra je chrám málo zdobený, ako je to zvykom v severných krajinách. Z veže sa dajú pekne obzrieť hradby so strážnymi vežami, hradný vrch Toompea a dovidieť až na more. Dokonca vidíme aj náš hotel a v prístave zjavne začala nejaká slávnosť. A keďže vykuklo aj slniečko, aj fotky sú o niečo farebnejšie :-)

Hradný vŕšok Toompea a opevnenie mesta

Radnica

Vana Toomas

Z veže ideme smerom na hradný vrch, ale cestou ešte odbočíme, smerom za ostatnými turistami, a pred nami sa ocitne budova radnice, tá bola postavená v pätnástom storočí v gotickom slohu a ako jediná v severnej Európe, nebola prestavaná do iného slohu. Len vežička bola pristavaná na prelome šestnásteho a sedemnásteho storočia a na jej vrchol bol umiestnený Vana Toomas (starý Tomáš), ktorý má za úlohu strážiť mesto.

Katedrála sv. Alexandra Nevského

Z námestia pokračujeme okolo Kostola sv. Mikuláša (na fotke vyššie je ho vidieť, akoby zarovno s Toompeou) už na hradné námestie, alebo na katedrálny vrch, ako sa tiež prezýva. Stojí tu totižto katedrála sv. Alexandra Nevského, tento pravoslávny chrám dominuje panoráme mesta svojimi typickými kupolkami. Po vytvorení Estónskeho štátu (1919) mal chrám namále kvôli tomu, že bol symbolom ruskej okupácie, ale našťastie sa mu nič nestalo a dnes sa tu stále slúžia pravoslávne obrady a je tu aj múzeum pre turistov.
Hrad Toompea bol postavený už v trinástom storočí križiakmi a dnes tu sídli estónsky parlament. Z hradu sa dostávame schodiskom, ktoré je dostavané na pôvodných hradbách.

Estónsky parlament

Po zídení niekoľkých poschodí schodov staré mesto opúšťame jednou z mnohých stredovekých brán a vydáme sa späť do prístavu, už sme zvedaví, čo za slávu sme z tej veže videli. V prístave je na mólach nesmierne množstvo ľudí, sú tu stánky s mäsovými špecialitami, nakladanou zeleninou, rôznymi tretkami, námorníckymi čiapkami a modelmi lodí. Asi je to nejaká námornícka sláva. My si na večeru kupujeme nejakú domácu salámu a pár nakladaných uhoriek, boli výborné, ale ani trocha podobné tým, čo robievame my doma.

Ujo predáva nakladané uhorky

Ostrovčeky

Ráno znova vstávame skoro, ideme k terminálu Viking Line a už pred ôsmou sme na palube trajektu smerujúceho do Helsiniek. Ideme takým tým obrovským trajektom s niekoľkými poschodiami áut, a potom poschodiami s obchodmi, barmi, herňami a reštauráciami. A je plný Fínov vracajúcich sa domov. Aby sme si spríjemnili trojhodinovú cestu, navštívime jeden z obchodov plných alkoholu a kúpime si nejaké to pivo, ja skúsim mix vodky a brusníc v plechovke, samozrejme nesmie chýbať čokoládka.
Inak v obchodoch sa dajú znova kúpiť celé kartóny s alkoholom, ale stále platia pravidlá, s koľkými litrami sa dá vo Fínska vstúpiť zadarmo.

Ochutnávka

Do mesta prechádzame okolo drobných ostrovčekov, ktoré chránili prístup do prístavu, alebo boli obývané rybármi. Z paluby si môžeme pekne obzrieť pevnosť Suomenlinna a určite sa sem prídeme ešte pozrieť. V Helsinkách sme o pól jedenástej, ale nezastavujeme sa, ideme rovno sa vlakovú stanicu a na workcamp. Na Helsinky bude dosť času po workcampe a ja sem určite nezabudnem napísať čo sa nám podarilo.

Lotyšsko, Riga

Reštaurácia s nádhernou fasádou

V Rige sme už okolo obeda a ideme si uložiť naše kufriská na hotel, tam to nie je najjednoduchšie, pretože recepcia aj izba sú na druhom poschodí a nie je tu výťah, ešte že je macko taký silák ;-) ale zas máme nádhernú obrovskú izbu. Zhodíme veci a vyrážame do mesta. Znova zmeníme, nejakú tú hotovosť a ja si začínam uvedomovať výhodu eura. Z Poľska nám ostali zlote, z Litvy lity a teraz máme laty.

Kostol sv. Petra

Ako prvé ideme nájsť miesto, kde sa najeme. Kým hľadáme, prezeráme si nádherné fasády budov, mňa najviac zaujala malá reštaurácia s modrou fasádou s kravičkami, ale tu bolo plno. Tak pokračujeme ďalej, a práve okolo kostolu sv.Petra. Ten má najvyššiu vežu v Rige, ale práve je zatvorený, otvoria až o hodinu. Pokračujeme ďalej a prechádzame krásnymi historickými ulicami a nebyť áut, ktoré občas prejdú okolo, by sa zdalo, že sme sa vrátili v čase (minimálne o 200 rokov). Ale budovy sú vo výbornom stave, všetky zrekonštruované a obnovené po viacerých bombardovaniach počas svetových vojen.

Tá farba bola čarovná

Zastavíme sa až na malom námestí, kde si sadáme do reštaurácie so štýlovými stolmi, sú to staré šliapacie šijacie stroje. Ochutnávame tunajšiu špecialitu, studenú hustú polievku z červenej repy s kyslou smotanou, k tomu na pitie kvas (neviem z čoho to bolo, ale dalo sa to vypiť), a potom nejaké zeleninovo-mäsové fašírky so zemiačikmi, znova s repou. Posilnený obedom sa vydávame hľadať ďalšie poklady mesta.

Pohľad na Rižsky dóm

Cestou od reštaurácie míňame trojicu historických budov nazývanú Traja bratia, pochádzajú z 15. a 16. storočia a názov bol inšpirovaný v Talline, kde majú Tri Sestry:)
Pokračujem k Rižskemu dómu, táto monumentálna románska katedrála je najväčším evanjelickým kostolom pobaltia a postavili ju už v 13.storoči. Na našu smolu je momentálne v rekonštrukcií, nedá sa dostať dovnútra ani na jej vežu. Chceme si mesto pozrieť aj z hora, a tak sa vraciame späť ku kostolu sv.Petra. Ten už by mal byť otvorený. Cestou ideme okolo námestia na ktorom je malý trh, predávajú tu hlavne ručne vyrobené predmety, šperky, oblečenie a samozrejme jantár. Ale aj samotné námestie je krásne s budovami, ktoré pripomínajú skôr filmové kulisy ako skutočné domy. Veža kostola sv.Petra, ktorá musela byť počas storočí niekoľkokrát nanovo postavená, naposledy kvôli nemeckému bombardovaniu, ponúka krásny výhľad na rieku Daugavu, na zachované fasády domov historického centra, ale aj na vzdialenejšie, už modernejšie časti mesta.

Riga

Dom černohlavcov

Z veže sa vydáme smerom k rieke a zastavíme sa pred domom černohlavcov, táto dvojica budov bola počas vojny vybombardovaná a plne zrekonštruovaná až v roku 2001. A teda teraz vyzerá skutočne nádherne. Meno má odvodené od pôvodných majiteľov, kupcov, ktorý nosili čierne pokrývky hlavy. Ďalej na námestí je Múzeum okupácie Lotyšska 1940-1991 a jeho tmavá silueta sa k ostatným historickým budovám príliš nehodí, ale to bol možno zámer.

Prašná veža

Prejdeme až na nábrežie, kde sa usadíme na múrik a vyberieme mapu. Hľadáme, čo by sme si ešte mali pozrieť a nájdeme Prašnú vežu. Vydáme sa teda najbližšou ulicou, hádam správnym smerom. Keď sa vedľa nás objavia hradby, vieme, že sme blízko. Prašná veža je totižto posledná zachovaná časť bývalého opevnenia mesta zo štrnásteho storočia.
Pri hradbách je jedno akoby zabudnuté delo a pod vežou kaviareň, tak takto si funkčnosť opevnenia asi jeho stavitelia nepredstavovali :-)

Park Bastejkalus

Najbližšou ulicou sa dostaneme do parku Bastejkalus, ktorý je v tomto ročnom období nádherne zelený a kvetinové záhony okolo kanálov a jazierok sú nádherne zakvitnuté. Na väčších kanáloch sa dajú dokonca požičať lodičky.

Pamätník slobody

 Na konci parku sa nachádza Pamätník slobody. Je to vysokánsky "obelisk", na ktorého vrchole stojí žena držiaca tri hviezdy, ktoré majú symbolizovať tri hlavné lotyšské časti (Kuronsko, Vidzemsko a Latgale).

Zaslúžené

Po prechodenom dni si zaslúžime odpočinok, a tak si sadneme na jednu z mnohých letných terás a objednáme si pivko a na zajedenie topinku s cesnakovou omáčkou. Teda prekvapilo, že čapujú v pintách (0,6 litra), ale viac prekvapili topinky, boli vynikajúce a tá omáčočka :-)
Ráno znova skoro vstávame a vydávame sa späť na autobusovú stanicu, ktorá sa nachádza hneď pri obrovskej budove trhu, aby sme nasadli na ďalší autobus do ďalšej krajiny. Ešte sem dám pár zvláštnych dopravných značiek, bez nich by to nebolo ono.

Litva, Vilnius

Ja a kufore

Je streda, je leto a je tu ďalší workcamp. Teda vlastne najprv cesta na neho a tá bude tento rok impozantná. Vyrážam s obrovským kufrom na vlak, našťastie mám dobrých rodičov a silného tatina a pomôžu mi "nalodiť" sa. V Břeclavi nestíham prípoj na Varšavu, a tak máme hneď na začiatku dvojhodinové meškanie (teda čakám už s mackom v Starém Měste, kam som sa dotrepala s rýchlikom).

Palác kultúry

Za ďalších šesť hodín sme vo Varšave, výjdeme pred stanicu a rozhliadame sa a čo sa nestane, macko už stihol stratiť sprievodcu, ktorého som pracne vyrobila. Na jeho šťastie ho znova našiel. Keďže máme meškanie, nestihneme si prezrieť mesto (škoda, čítala som, že ho po vojne úplne obnovili do pôvodnej podoby), zájdeme len k Palácu kultúry, ktorý je spomienkou na predchádzajúci režim a je len pár krokov od stanice. Inak je to tu už moderná štvrť s novými sklenenými mrakodrapmi. Následne sa autobusom dostaneme na západnú stanicu, odkiaľ odchádzajú diaľkové autobusy.
Autobus opúšťa Varšavu so západom slnka, uvelebím sa na sedadle (ak sa to dá) a teším sa na prebudenie v Litve, cieľom je hlavné mesto Vilnius.

Vilnius

Brána úsvitu

Prebúdzam sa už v Kaunase, kde máme rannú prestávku. Inak je to druhé najväčšie mesto krajiny, ale my sme z neho videli len autobusovú stanicu a pár ulíc, čo sme stretli cestou. Keďže už som hore, sledujem obrazy mihajúce sa za oknom, najviac ma zaujmú malé farmy na samote, namiesto plotu majú nasadené stromy, každý dom (ak ho je vôbec vidieť) vyzerá akoby stál v malom lesíku. Je to čarovné.
V meste sa ideme ubytovať do malého hotelu, neďaleko stanice a šup objavovať novú krajinu. Nemáme moc času, ráno pokračujeme ďalej, preto sa rozhodneme navštíviť známy vodný hrad v mestečku Trakai. Cestou na vlakovú stanicu míňame trh, okrem oficiálnych stánkov jeho vonkajšie múry lemujú ženičky ponúkajúce všetko možné, od kvetov až po oblečenie. Ešte si prezrieme Bránu úsvitu, tu sa nachádza známa maľba čiernej Panny Márie zo 17. storočia, tá je na poschodí a dá sa k nej dostať a pomodliť sa tu.

Schladenie

Do Trakaia sa dostaneme vlakom za asi pol hodinku. Zo stanice sa k hradu ide ulicou s malebnými drevenými domčekami, ktoré stoja na brehu jazera Galvé, to obklopuje trištvrtiny mesta a každý domček má malé mólo. Na niektoré sa dá dostať, bez toho aby sme niekomu šli cez dvor, a tak si ideme troška oddýchnuť a zjesť obed, ktorý ešte pamätá na domov. Okrem toho príjemne ovlažíme nohy, čomu odpovedá aj výraz na mojej tváry.

Drevené domčeky

Keď sa blížime k hradu, domčeky sa menia na obchodíky so suvenírmi, prevažne so zlatavým jantárom.

Lodičky

Hrad zaberá celý ostrov, na ktorom stojí a je s pevninou spojený drevenými mostmi. Pri prvom stojí celá flotila malých lodičiek, ktoré sa dajú požičať, tak sa nedáme dlho ponúkať, veslá do ruky a ide sa. Z vody sa naskytá krásny pohľad na hrad, jeho červené tehly pekne kontrastujú so zelenkavou farbou jazera. Za hodinku, na ktorú máme lodičku požičanú, si ho stihneme celý oboplávať.

Hrad

Nádvorie

Po mostoch sa dostaneme až k hradu, kúpime si lístky a ideme ho preskúmať aj z vnútra. Nádvorie je obrovské, prehliadka začína na drevenej ochodzi, z ktorej sa ide do miestností s rôznymi expozíciami. Z nádvorie sa dá dostať k jazeru popod rôzne mostíky, ktoré spájajú budovy s centrálnou časťou hradu. My sa vyberieme práve priamo do srdca hradu, kde sa nachádza aj najvyššia veža. Tá sa vypína nad štvorcovým nádvorím a momentálne nie je prístupná. Z tohto vnútorného nádvoria sa dá znova po vonkajších drevených ochodzoch dostať na poschodie, pričom na každom je v prepojených miestnostiach iná expozícia. Za prečítanie určite stoja tabule s dopodrobna opísanou históriou hradu, je tu samozrejme spomínaná história aj neďalekého Vilniusu a aj územia dnešných pobaltských štátov.
Hrad máme za sebou a vraciame sa späť, aby sme si dnes stihli pozrieť aj samotný Vilnius.

Horný hrad a veža Gediminas

Vilnius

Vilnius

Cestou zo stanice míňame hlavné námestie so zachovanými historickými budovami, veľkou fontánou, ďalšími stánkami s jantárom a pletenými ponožkami. Mierime k veži Gediminas s horným hradom, má odtiaľto byť nádherný výhľad na celé mesto. Keď sa cez príjemný park vyštveráme na kopec, je najvyšší čas, pretože vežu zatvárajú za polhodinu a nám sa ešte podarí kúpiť lístky. Na medziposchodiach sa nachádzajú rôzne modely hradu, ako sa menil počas storočí. Z vrcholu je naozaj výhľad na celé mesto a na rieku Neris, ktorá preteká mestom a rozdeľuje ho na dve polovice, historickú a modernú. Nemôžeme sa tu príliš zdržať, pretože aj tunajší pracovníci chcú ísť domov, a tak zbehneme po schodoch a vydáme sa smerom ku Palácu litovských kniežat a ku krásnej bielej katedrále. Obe pamiatky sú už zatvorené ale pohľad na ne teší aj z zvonka. Ulice starého mesta stále tvoria pôvodného budovy, tie sú veľmi dobre zrekonštruované, zjavne sa tu o všetko starajú viac ako u nás doma.

Palác litovských kniežat a Katedrála

Dnes to zakončime dosť skoro, pretože sme po noci v autobuse celkom zničení a ráno o siedmej nám už ide autobus do Lotyšska.