15.7 - 27.7. 2012
Tento rok sme si vybrali znova workcamp, ako už je asi jasné, sme v Taliansku. Hneď ako v
Bercete vystúpime z vlaku, čakajú na nás ďalší účastníci. Tento rok to bude hádam zase sranda. Vyrážame dvoma autami do kopcov, náš cieľ je ekologická dedinka
Granara. Prvá myšlienka čo mi prebehne hlavou je, že tu by som teda šoférovať nechcela, a to som ešte nezažila cestu smerom dole, vtedy som teda mala naozaj smrť pred očami.
|
Granario, naše ubytovanie |
Vystupujeme pred jednou z budov, a hneď nám ukazujú izby, odľahne mi už len pri tom, že máme posteľ, troška som sa obávala aby to nebolo ako v Srbsku. Večer máme prvé spoločné stretnutie a spoznávam ďalších ľudí, už teraz poznám moje spolubývajúce, na poschodovej posteli som s Turkyňou
Özge, na ďalšej sú dve Poľky
Ola a
Kasia a na poslednej Francúzska
Magali a Slovinka
Alenka. Máme len jednu líderku
Stavroulu, je to grékyňa, ale hovorí výborne po Taliansky a je tu na dlhodobom pobyte. K tunajšiemu osadenstvu, ktoré nám bude zadávať prácu, patrí
Stefano, Davide, Kiara, Dareo a ďalší. Ďalšími dobrovoľníkmi sú dve Rusky
Margarita a
Olga, Švajčiar
Olivier, Španiel
Antonio a dvaja Taliani
Sebastian a
Lorenzo. Sú tu aj ďalší mladý Taliani, ktorý nám majú pomáhať s prácou
Guiseppe,
Marco a
Guido.
|
Clay house |
Ráno sú raňajky o 9, po nich sa stretneme a prejdeme sa po okolí a ukážu nám kde čo je a čo bude treba robiť. Okrem toho, kde sú solárne sprchy a suché záchody a žiadajú nás aby sme používali tie, lebo šetria vodu, ktorej tu nie je veľa. Po obede je rozdelenie sa do práci. Treba opraviť stan(je to cirkusantský stan a treba opraviť sedačky a pódium pre nadchádzajúci divadelný festival), opraviť
Obelisk (spoločné miesto s ohniskom) a postaviť tu bar, postaviť nové kadibúdky a opraviť solárne sprchy, ako posledné postaviť
Clay house, ekologický domček a upraviť tunajšiu zeleninovú záhradku. U mňa je voľba jasná Clay house.
Som rada, že som si vybrala túto prácu a páčila sa mi natoľko, že som pri nej ostala celé dva týždne. Naučila som sa robiť zmes z hliny, slamy, piesku a vody. Z nej sa podľa rôznych pomerov surovín robili
tehly, torchis, strow-clay a potom
plasterizácia, aby steny boli hladké. A ja som si to všetko vyskúšala :-) nie je nad to byť až za ušami od blata.
|
1. týždeň výroba tehál |
|
2. týždeň murujem |
Prvý týždeň sme formovali tehly, po tom ako je v stroji spracovaná hmota naberie sa z nej do fúrika a z neho sa už rukami robia tehly. Na podložku sa položí drevená forma, do hrsti sa vezme hruda zmesi a celou silou sa hodí do formy. Je potrebne aby v tehle neboli vzduchové bubliny. Za týždeň všetky tehly vyschli, najmä vďaka slniečku a teplému vetríku, je tu dosť veterno, a potom si človek ani neuvedomí, ako silno pečie slnko a nie len raz som si spálila kríže. Druhý týždeň sme z nich mohli už v kľude stavať steny.
|
výroba hovienok na torchis |
|
srom z Torchis |
Torschi bolo veľmi zaujímavé, čo sa výroby týka, najprv sa spravila hmota podobná ako na tehly, a keď bola hotová trebalo do nej ešte ručne zapracovávať dlhšie steblá slamy. Takto hotové hovienka sa formovali už na stenu, na ktorej bola kostra z bambusu. Túto prácu vždy musia robiť dvaja, každý z jednej strany, aby hmota nevypadávala, samozrejme aj pri vkladaní skiel sú potrebné 4 ruky. Tak postupne vznikol pekný strom, cez ktorý krásne prenikali farebné odrazy a maľovali obrázky na stenu. Na obrázku je už vidieť aj naše pekne postavené steny a osadené okná, aj keď cez slnko ho nie je vidieť. Ako okná sme použili staré balkónové dvere, jeden deň som z nich odstraňovala kovové časti, potom sa pekne obrúsili a odstránila sa z nich biela farba. Sklá som potom umývala vínnym octom ;-) ale najzábavnejšia časť bol taliansky štýl osadzovania. Totižto nemajú tu moc radi meter a tak sa všetko robí od oka a to si potom človek zažije srandy s vŕtaním a rezaním latičiek a ich skracovaním, prípadne zháňaním nových, ak sa tie povodne zrezali až moc :-D
|
po dvoch týždňoch skoro hotový Clay house |
Inak je to veľmi šikovná stavba, totižto celá strecha je pokrytá solárnymi panelmi, a vďaka tomu sem nemusíme ťahať žiadne káble, naviac aby sme mohli púšťať všetky potrebné stroje. Keď bola stena už hotová a vyschnutá, začala sa na ňu zvonka nanášať nová vrstva, tentoraz bola plasterizácia zafarbená nabielo a vyformovaná tak, aby tvorila strom.
Na obrázku to ešte nie je poriadne vidno pretože stena nestihla vyschnúť. Na dom je teraz ešte krajší pohľad a tento strom je vidieť už z diaľky. Hneď za Clay house je vidieť cirkus a kopce, v ktorých sme sa nachádzali.
|
postavený bar |
No moju prácu som už opísala hádam dostatočne, k iným sa vyjadrovať nebudem, lebo som ich nerobila. Macko sa najviac venoval Obelisku a výrobe baru. Celkom sa im to podarilo a my sme tu strávili viacero veľmi príjemných večerov. Až na jeden, keď sme opekali, kedy to Guiseppe prehnal s alkoholom a všetkých nás pooblieval olivovým olejom, pretože si myslel, že je to voda. inak tu podotknem, že Vanish vôbec nefunguje, už som si s nim mikinu prala 5x a nepomohlo :-(
Ešte som neopísala náš pracovný deň. Raňajky boli od 8:30, nástup na prácu o 9:30, potom sa tri hodiny pracovalo, pričom v strede práce sme vždy mali pauzu na ovocie. O 13:00 bol obed a nasledovala siesta až do 15:00 alebo do 16:00, podľa toho ako bol horúci deň. Znova sa pracovalo tri hodinky, a potom o 19:00 alebo o 20:00 bola večera. O jedlo sa vždy starala dvojica, ktorá podľa toho, ktoré jedlo varila tú časť dňa nepracovala. Teda až na raňajky, to sme si museli privstať. Vlastne sme mali takú tabuľku, kde sme sa zapisovali na danú prácu raňajky+riady, obed, riady, večera, riady a nakoniec upratať kúpeľňu a spáliť použité toaletné papiere. Totižto aj tu ako to už v južných krajinách býva, sa nesmel hádzať do záchodu.
|
kúpanie v rieke |
Volný čas sme mohli tráviť ľubovolne, ale vo väčšine len v Granare, sme totižto celkom dosť ďaleko od civilizácie. Ale hneď prvý týždeň sme sa šli po práci okúpať do rieky. Ja som šla autom, lebo som Stavroule pomáhala s jedlom, aby sme sa tam aj navečerali. Pešo to sem trvalo cez hodinu a to smerom z kopca, teda cesta späť trvala ešte o niečo dlhšie. Kým sme so Stavroulou čakali, ja som bola vo vode a nechala sa ožierať malými rybičkami :-) bolo veľmi príjemné schladiť sa po horúcom dni. Ostatné dni sme sa museli uspokojiť len so sprchou, ale taká solárna sprcha vie veľmi príjemne osviežiť. Ale ako som už hovorila, je to veľmi veterno, takže si človek horúčavu nejak extra neuvedomuje.
|
Deiva Marina |
|
Vernazza |
Cez víkend sme boli "vyhnaní" k moru, hovorím vyhnaní, pretože ešte sa mi nestalo, aby leadri povedali, že máme cez víkend odísť a samy sa prestravovať, a niekde prespať. Teda samozrejme to nebolo povinné, ale znelo to tak. Tak sobotu ráno nasadáme so spacákmi do áut a na vlak. Naším cieľom je
Deiva Marina, kde je camp, len nevieme či nás ubytujú aj na jednu noc. Našťastie sa podarilo a môžeme si tu rozložiť stany a odložiť veci, jedna noc nás vyšla okolo 13eur, ale tak čo sa dá robiť. Potom už sa len kúpeme, zabávame a prezeráme si mestečká, ktoré patria do oblasti
Cinque Terre. Večer strávime v
Monterosso, kde ideme aj na diskotéku na nábreží. Len nám ušiel vlak, a preto spíme asi dve hodinky v parku a až potom sa konečne dostaneme do našich stanov, to už pomaly svitá. Neviem či nebolo zbytočné platiť si za ubytovanie ;-)
Ja a Lukáš ráno vrážame do
Genovy, teda
Janova. Ostatný ostali pri mori až na Olgu, tá si šla pozrieť
Pisu. Nedeľu večer sa všetci stretávame vo vlaku a vraciame sa do Granary.
V Granare je poriadna zima, Dario hovorí, že zo soboty na nedeľu sa tu prehnal poriadny dážď, je dobre, že sme piatok preniesli všetky tehly dovnútra. Ochladilo sa natoľko, že pondelok a utorok normálne pracujem v mikine a bunde. Tento týždeň, je tu aj oveľa viac ľudí, všetci sem prichádzajú, aby pomohli s prípravami na festival, to nás trocha zaskočilo pri príprave medzinárodných večerov. Ako som bola zvyknutá, tak sa uvarí nejaké to tradičné jedlo, ale len pre dobrovoľníkov, tu bolo treba pre celú komunitu a to už nie je úplne ono. Ja a Lukáš sme varili šošovicovú omáčku a bramboráky, hlavne pri bramborákoch je rozdiel spraviť ich 20 alebo 50. Ale zvládli sme to a moja slivovica mala tiež veľký úspech. Festival má začať už v sobotu, väčšina z nás odchádza piatok, to je dátum konca workcampu, len niektorý ostavajú do sobotného rána. Ako jedinú chybu na tomto workcampe by som videla práve to, že je tu kopa cudzích ľudí a od všadiaľ počuť taliančinu a nie je sa s kým poriadne porozprávať.
Boli to pekné dva týždne, a tu už sme my (teda nie sme všetci, ale to sa málokedy podarí, mať fotku so všetkými).
|
dobrovoľníci |