Chorvátsko

Je tu leto a čas na nejakú tú rodinnú dovolenku. Tento rok sme sa dohodli, že vyrazíme všetci spolu, čo sa nestalo odkedy máme psíka (posledných päť rokov). Okrem klasiky mamatatadcérasyn ide aj macko, bratova priateľka a teta. Tak je nás sedem a pes. Rozdeľujeme sa na dve časti, traja idú autobusom a ostatný s havinkom autom.

náš apartmánový dom od mora

Na prvú cestu sme v aute ja s mamou, tatom a mackom. Vyrážame utorok večer o jedenástej a prvú cestu idem ja. Mal to by jednoduchší úsek, ale iba mal. Diaľnice som si moc neužila a môj úsek tvorili skôr prejazdy medzi maďarskými dedinkami s príjemnými prudkými zákrutami. Macko sa zahral na navigátora, takého toho na rýchlostných závodoch, štýlom za 10metrov doprava, potom hneď doľava (no asi sa v tej tme bál o život). Po viacerých zástavkách, aby sa havinko napil a my pretiahli, dorážame pred novootvorený tunel smerom na Makarskú, GPSka sa ide zblázniť, chudera ešte nemá tunel postavený a myslí si, že sa rozmačkáme na skalnej stene :-) Kým sa dostaneme na miesto, je už skoro obed, našťastie sa môžeme hneď ubytovať a oddýchnuť si. Len musíme vyriešiť problém s parkovaním, keďže podľa pani majiteľky má auto miesto na terase jedného z apartmánov, ale nájazd je tak prudký, že sa tam naším auto nedostaneme a musíme na normálne parkovisko (ako skúšali sme a auto sa nám na ňom zaseklo, len o nejaký plast a podarilo sa nám ho bez ujmy vyslobodiť).

Makarská

naša krytá pláž

ja a havo

Jedno z obľúbených letovísk v Chorvátsku, veľmi príjemné a mierne preplnené. Pod naším apartmánovým domom sa nachádza pekná malá pláž rovno pod stromami. To sa veľmi cení, mama a teta majú alergiu na slnko (to neznamená, že by nemohli ísť na dovolenku k moru, tento rok sa dokonca ani jedna z nich nevyhádzala). Kúpať sa zvyknú chodiť hneď ráno okolo siedmej, ja sa k nim občas pridám, to macko ešte zvykne spinkať. Skoré vstávanie stojí za to, keď totižto doplávam v tomto čase po bójky, objavia sa prvé lúče slnka, ktoré sa predierajú ponad vysokánske pohorie Biokovo. Ani neviem čo písať, dni tu bežia tak tradične dovolenkovo, raňajky na terase, kúpanie a vylihovanie na pláži, obed, siesta, kúpanie, večera (doma alebo vonku) a prechádzka po večernej promenáde. Aj havo to celkom zvládal, až na jeden výlet, kedy sme si chceli ísť pozrieť cez deň múzeum a zabudli sme mu vziať vodu (no nečakali sme, že je to tak ďaleko). Tak teraz zopár fotiek, a potom niečo málinko o výletoch.

Lucky

nočná Makarská

Prístav

Mostar

mostarský most

Ja s mackom, sme sa rozhodli na menší výlet do Bosny a Hercegoviny (ostatný aj tak nemajú pasy), navštíviť historické mesto Mostar, ktoré si zažilo svoje, keďže sa tu stretajú dve náboženstvá a viacero etnických skupín. Mesto nie je príliš veľké, tak nám stačí aj ten trojhodinový rozchod.
Z parkoviska mierime priamo do starej časti mesta, uličky sú lemované kaviarničkami s malými stolíkmi s pestrofarebnými obrusmi, obchodíkmi so suvenýrami a zmrzlinou. Popri malom múzeu o histórií mesta a mešite nad riečkou, prichádzame k známemu mostarskému mostu. Ten bol v deväťdesiatych rokoch počas Bosnianskej vojny zdemolovaný, dnes už je plne zrekonštruovaný a domáci tu pokračujú znova v tradícií skokov z vrcholu mosta.

Výhľad z mostu

Ak som to dobre pochopila, pôvodne z neho skákali len pri nejakej slávnostnej príležitosti, teraz keď skokan vyzbiera dosť peňazí od turistov, tak skočí do rieky. Sprievodca nám dokonca povedal, že rieka tečie z hôr a aj v lete má maximálne 10°C.
Za  mostom sa rozkladá staré mesto, turistami je asi najnavštevovanejšia hlavná ulica vedúca od mostu k mešite Koski Mehmed Paša. Na jej nádvorí očarí krásna fontána na umývanie nôh a prekvapí rada ľudí, ktorý sa chcú pozrieť dovnútra. Vstup je bezplatný a dokonca sa dá výstúpiť aj na minaret, z ktorého je nádherný výhľad.
Po nekonečných schodoch nás na balkóne príjemne ochladí vietor a kocháme sa malebným výhľadom. Zaujímavosťou vnútra mešity je malý balkón, je odtiaľ krásny pohľad na pomaľované steny, inak slúži ako miesto, kde sa modlia ženy, tie sa totižto nemôžu modliť spolu s mužmi (len nechápem ako sa tam môžu zmestiť, keďže je veľký asi ako osmina celého chrámu).
Z mešity sa vydáme smerom vyššie nad hlavnú ulicu, a podľa smeroviek sa dostávame k tradičnému tureckému domu Kajtaz. Na recepcií (dá sa tu aj ubytovať) zaplatíme vstupné, je to pár eur, už sa nepamätám, a pred vstupom do domu sa musíme vyzuť. Všade sú koberce a príjemne sa po nich chodí, je to tu názorná ukážka ako sa tu kedysi žilo, nízke pohovky s kopou vankúšikov, v izbách matrace na zemi, v krásnych farebných lampách moderné žiarovky, ale všetko veľmi útulné a príjemné.
Už nám neostáva veľa času, dáme sa na spiatočnú cestu, kúpime si zmrzlinu, zídeme k rieke, aby sme skúsili vodu a prezreli si most nad hlavami a utekáme na parkovisko. Cestou sa autobus zastaví ešte v pútnickom mestečku Medjugorje, aj si prejdeme krížovú cestu, a na to ako je horúco, je to skutočná obeta.

Výlet loďou

pirát nám opeká ryby

Predposledný deň sa vyberieme na výlet loďou po najbližších ostrovoch (brat s priateľkou strážia psíka a oddychujú po návšteve vodopádov na Krke). Nasadáme v prístave v Makarskej už o pol deviatej ráno a okolo deviatej loď odráža. Ešte sa zastavíme v ďalšom prístave, nabrať ľudí a cesta môže začať.

Jelsa

Od pevniny zamierime k ostrovu Hvar. Prvou zástavkou na ňom je záliv mestečka Vrboska, z paluby si môžeme prezrieť malebné domčeky a súkromné plážičky. Loď sa tu otočí a pokračuje ďalej do mestečka Jelsa, ale kým sa tam dostaneme, podáva sa obed, opečená makrela spolu s rôznymi prílohami (chleba, šalát, ale aj cestoviny s paradajkovou omáčkou), no  dobrotka :-) Teda dal sa objednať aj kurací rezeň, pre tých čo nenávidia ryby. Okrem toho máme v cene kávu, rakiju, nealko a víno, ale len cestou po Bol, na spiatočnej ceste sa už platí (pivo je spoplatnené celú cestu).

V Jelse dostávame rozchod asi na hodinku, stihneme si prezrieť kostol sv. Jána (v pozadí na fotke), prejsť sa úzkymi uličkami a navštíviť obchodíky voňajúce po levandule, ktorá sa tu vo veľkom pestuje.

Naša loď

Znova nasadáme na loď a vyrážame na ostrov Brač, tam do mestečka Bol, kde presadáme na menšie loďičky, ktoré nás odvezú priamo na povestnú pláž Zlatni rat. Teda tu prichádza mierne rozčarovanie, na fotkách vyzerá pláž ako dokonalý výbežok s biely piesočkom, ale realitou sú drobné kamienky. No možno som rozmaznaná z dovoleniek v Grécku, ale teda toto má od pieskovej pláže, akú sľubovali v letáčiku, ďaleko. Ďalším nemilým prekvapením je voda, na ľavej strane výbežku sa ide prudko do mora, sú tu celkom silné vlny (nič pre nášho tatina neplavca) a voda je ľadová. Na pravej strane sa ide do mora miernejšie a ani vlny tu tak nebičujú, ale voda je stále studená.

Bol

Z troch hodín, čo nám dali na rozchod, sme asi jednu strávili priamo na pláži + cesta, čo je tam a späť asi pol hodinky, ostáva nám teda vyše hodiny na prehliadku mesta. Hneď z prístavu sa dá po schodoch dostať na malý trh s ovocím a starožitnosťami, tak si kupujeme chutné nektarinky a ideme sa trošku potúlať uličkami. Mestečko má príjemnú atmosféru a čas nám rýchlo utečie.

more

Toto bola dnešná posledná zastávka, nasadáme na loď a vraciame sa na Makarskú. Cestou na lodi hučí hudba, ľudia si na vrchnej palube užívajú vietor vo vlasoch a tancujú, okrem toho na plážach, ktoré míňame, nám ľudia mávajú a niektorí majú pripravený aj malý tanček, sú zvyknutí, že loď tadeto prepláva každý deň. Výlet loďou nie je asi najlacnejšia zábavka počas dovolenky, zas ani taká drahá a my sme si ju poriadne užili.

Split

Schodisko na zvonicu

Cestou domov sa ešte stavíme v najväčšom meste Chorvátska, v Splite. Po úzkych serpentínach a zápche v meste konečne zaparkujeme pred Diokleciánovým palácom. Psa dáme do tašky a hor sa na prehliadku. Najprv sa dajú prezrieť podzemné priestory, no kedysi to bolo normálne podlažie. Je tu príjemne chladno a z informačný tabúl sa dá dozvedieť mnoho z histórie paláca. K zaujímavostiam patrí, že kedysi stál priamo pri mori a je postavený z vápencových kvádrov z ostrova Brač, z nich je postavený aj Biely dom vo Washingtone. Pre dnešnú dobu je dôležité povedať, že ide o najväčší zachovaný krytý antický priestor.

Katedrála sv. Dominia so zvonicou

Chodbičkou medzi obchodíkmi sa dostávame na malé vnútorné nádvorie, lemované korintskými stĺpmi a zachovaným priečelím paláca, ktorým sme sa na nádvorie dostali. Ďalej sa dá navštíviť Diokleciánovo mauzoleum pôvodne antické, dnes na ňom stojí kresťanská katedrála sv. Dominia. To je celkom ironické, pretože Dioklecián za svojho života prenasledoval kresťanov. Ku katedrále bola pristavaná aj veža, táto zvonica sa radí medzi najkrajšie na Jadrane. Výstup je len pre tých so silnejším žalúdkom, stúpa sa po schodoch so zábradlím len na vnútornej strane (ako dokazuje fotka), asi sa predpokladá, že pomedzi tie stĺpy sa nedá prepadnuť. Po zostúpení sa vyberieme úzkymi uličkami k Jupiterovmu chrámu, od neho prechádzame Železnou bránou na námestie patriace k palácu, na ktorom si stavala svoje paláce šľachta, dnes sa tu nachádza niekoľko múzeí. Tu nás opúšťa časť, ktorá ide autom, chcú vyráziť na cestu.

Zlatá brána

My sa vraciame späť do uličiek a v malej reštaurácií, ktorých je tu neúrekom, si dávame večeru. Po chutnom jedle sa vraciame na vnútorné nádvorie paláca a vydáme sa smerom napravo, kde sa nachádza Zlatá brána. Tento pôvodný hlavný vchod do paláca, smeroval k dnešnému Solinu, čo bolo jedno z najbohatších rímskych miest, dnes sa tade dá dostať do prístavu a na autobusovú stanicu, odkiaľ odchádza aj náš autobus.
A tak končí rodinná dovolenka.