Nezidérske jazero

Cyklovýlet

prvé táborisko za Vysokou pri Morave

Ja vyrážam z Bratislavi, troška opačným smerom než by som mala, do Vysokej pri Morave. Tu sa máme stretnúť a tu, pri malom jazere, rozložíme prvý tábor. Večer to vyzeralo celkom romanticky, ale v noci bola strašná zima, asi sme sa nemali usídliť tak blízko pri vode. Ranné slniečko príjemne zohrialo kosti, a tak rýchlo balíme a nasadáme na bicykle smer Rakúsko.

Ranné prípravy

Cyklomost slobody

Po nie práve najrovnejšom cyklochodníku sa dostávame z Vysokej pri Morave až do Devínskej, cestou sme si párkrát neboli celkom istý, či vlastne ideme správne, pretože sa cesta rozdeľuje a miestami je len vysypaná štrkom, ale snažíme sa držať Moravu na dohľad a nakoniec dorazíme do cieľa. Dáme si výdatný a chutný obed, až na to, že niektorý spolucyklisti z ČR nechápu, ako vyzerá slovenský guláš a nie sú spokojný s jeho konzistenciou (to u nás je ešte celkom hustý, originál maďarský, je predsa polievka). Do Rakúska sa dostaneme po cyklomoste v Devínskej, po výdatnom obede to do kopca šlape celkom ťažko, ale po rovinke smerom ku Schloss Hofu to už ide akoby samo. Zámok len minieme, ja som dnu už bola a ostatným sa tam nechce, ich smola ;-)

hlavne, že je kde oddychovať

Pri zámku sa mi darí spadnúť z bicykla, našťastie som si nič hrozné nespravila, len v rukavičkách mám zrazu dierku a som trocha od prachu. A tak si potrebujem oddýchnuť a sadám do auta. :-) Pokračujeme ďalej smerom k Nezidérskemu jazeru. Prvú zástavku si dávame za Dunajom pri kostole v dedine Bad Deutsch-Altenburg. Je neskutočne horúco, a tak oceníme príjemné oddychovanie v tieni, aj keď na netradičnom mieste.

Ja s mackom ešte ostávame v aute a pokračujem do ďalšej dedinky Rohrau, kde máme celkom dosť času kým dorazí náš cyklistický konvoj, tak vytiahneme deku a ja si dám šlofíka :-)

šlofíček

Takto oddýchnutá môžem znova nasadnúť na "kolo" a mierime do kempu. Cestou sa nám však ešte podarí zažiť nejakú tú srandu. Podľa mapy tu je cyklistický chodník, ale nejak sme si znova nie celkom istý, či sme tam kde máme byť. Ideme medzi kukuricou, po zjavne poľnohospodárskej ceste, až prejdeme na prašnú cestu a tu nastáva problém. Cestu je práve uzavrená, pretože tu jazdia nejaké rallye autá. No prešli sme už celkom hodný kus od normálnej komunikácie, preto sa nám nechce vracať, ideme teda po poly.

prach čo za sebou nechalo auto

konečne späť na este

Prešlapeme kilometer, možno viac, možno menej, a konečne vidíme odbočku a tam ceduľku, že odtiaľto už cesta nie je uzavrená. Môžeme znova nasadnúť na bicykle a pokračovať v jazde. Po ďalšej asi polhodinke, konečne zbadáme naše auto a už celkom znudených šoférov. Ďalšou zástavkou má byť už miesto kde budeme nocovať. V Rakúsku by asi nebol najlepší nápad rozložiť sa hocikde, keďže ich pokuty si skutočne nemôžeme dovoliť. A tak pokračujeme do ďalšej dedinky, kde je konečne odbočke ku kempu, ten je až pri jazere čo znamená asi dva kilometre dlhý úsek medzi rákosím. Pri už skoro zapadajúcom slnku je to celkom romantické. Prikladám odkaz na náš kemp
https://www.google.com/maps?t=m&ll=47.9238004,16.7748664&z=15&q=Campingplatz+Breitenbrunn&cid=0xfbd4ad6e0b08a6b6&output=classic&dg=ntvo ak by niekoho zaujímalo. Keď konečne dorazíme na miesto, na recepcií už nikto nie je a nevieme ako sa ubytovať. Preto sa rozhodneme stany rozložiť na voľnom priestranstve a zaplatiť ráno. Horšie je to s toaletami a sprchami, zjavne sa do nich vstupuje na čipovú kartu, ale našťastie pre nás, vyzerá, že dvere sa tu nezvyknú zatvárať a tak sa všade bez problémov dostaneme. Skúšali sme sa aj kúpať v jazere, celkom sa to dalo, len vody je dlho len po členky a dno je celkom bahnité. Voda však príjemne osvieži po celom dni na slnku.

rozhladňa

Ráno idú všetci vyskúšať vodu, potom znova balíme a veci treba nanosiť do auta, ktoré stojí celkom ďaleko, ale kým čast z nás nosí veci, stihneme zaplatiť a môžeme sa vydať na ďalšiu cestu. Je už ale niečo po desiatej a slnko začína znova páliť. Cestou medzi rákosím sa zastavíme aj pri rozhľadniach a kocháme sa výhľadom.

zámok Esterházy

Našou prvou zastávkou je Eisenstadt, malebné mestečko a tiež hlavné mesto spolkovej republiky Burgenland, do ktorého dorazíme priamo naobed, a tak zasadneme do záhradky jednej z reštaurácií a dáme si, ako inak šnicel so zemiakovým šalátom :-) a keďže ide o obedné menu dostaneme aj zmrzlinu.
S plnými bruchami sa odvalíme do blízkeho parku nad zámkom Esterházy. Zahráme si partičku Bangu a ja s macko sa vyberieme pozrieť si aj zámok. Exteriér vyzerá akoby bol palác postavený v klasicistickom štýle, ale pôvodne to bol gotický hrad. Vo vnútri je pôsobivá zbierka obrazov, sôch a momentálne aj súčasná zbierka fotografií. Najkrajšou miestnosťou zámku je určite Haydnova sála, kde pôsobil známy skladateľ Joseph Haydn. Z množstva ďalších miestností je aj krásny výhľad na záhrady. Prehliadka nám zabrala celkom dosť času, keďže sme dostali travelguide a tam boli nekonečné rozpravy o každom obraze.

cesta ku kamennému mestu

Keď sa k ostatným vrátime, hneď vyrážame. Cyklistický chodník ide popri viniciach a čo chvíľa sú tu rôzne odstavné miesta, väčšina aj so zabezpečeným tieňom a "studničkami" na vodu.
Cestou na kopec nad dedinkou St. Margarethen je kamenné mesto, asi bývalí lom, prerobený na atrakciu pre turistov, ktorá pripomína filmové kulisy. My sa dovnútra nechastáme, už sa ponáhľame k vode a aj vstupné je vysoké.

cesta späť k jazeru

Cesta z kopca ide znova popri viniciach a už vidíme znova na jazero a tešíme sa ako sa v ňom okúpeme. Z viníc schádzame popri zábavnom lunaparku a cez menšie dedinky, kde predávajú čerstvé ovocie, a tak si cesto spríjemníme sladučkými marhuľkami. Tento raz dorazíme do kempu o niečo skôr a bez problémov sa navečeriame a nájdeme si miesto na rozloženie stanov. V cene ubytovania máme aj vstup na kúpalisko, to je už zatvorené, a tak sa osviežime zaplávaním si v jazere. Inak je vonku celkom dosť komárov, tak poctivo zatvárame stany, aj počas večerného bangu. Ráno sa rozdelíme na dve skupiny, aby sme sa vystriedali na kúpalisku a pri balení vecí. Znova pridáva odkaz na kemp
https://www.google.com/maps/place/Storchencamp+Rust/@47.8019518,16.6333745,13z/data=!4m2!3m1!1s0x0:0xa783f07896ed63eb

cestou u kempu 

Okolo jedenástej vyrážame, ja sa tentoraz veziem autom. Už sa nachádzame pri najspodnejšom okraji jazera a tak je načase prejsť do Maďarska, na bicykloch je to jednoduché, ale auto sa muselo niekoľkokrát vrátiť, lebo daný prechod nebol pre autá prejazdný. Keď sa nám konečne podarilo prejsť hranice, vyrazíme smer Sopron, kde tentokrát čakajú cyklisti na auto. Dáme si výdatný obed so sladkým dezertom, palacinkou s chutnou orechovou plnkou. Dnes sme všetci celkom unavený a zamierime priamo do kempu v Hegyko. A znova odkaz
https://www.google.com/maps?t=m&ll=47.8019518,16.6333745&z=13&q=Storchencamp+Rust&cid=0xa783f07896ed63eb&output=classic&dg=ntvo

jeden z bazénov

Tento kemp je asi najlepší, v cene máme aj prístup do všetkých bazénov, okrem plaveckého je tu vonkajší a vnútorný s termálnou vodou a vnútorný bazén s masážnymi triskami. Len bazény zatvárajú už o siedmej, tak si ich až tak neužijeme, ale aj ráno je deň. Ideme stavať stany a všímame si ako sa zmenilo počasie, prihnal sa vietor, tak pre istotu staviame stany do kruhu, horšie je, že jedna z našich skupín má len jednovrstvový stan, v aute je nejaká celta, tak im ju pripevňujeme na stan. Nedá sa síce poriadne vchádzať a vychádzať, ale keď sa v noci spustil dážď aspoň nepremokli.

tábor ;-)

Večer si ešte vyrazíme do mesta, ako to tak vyzerá, práve sa tu koná nejaký festival, asi ochutnávanie vína, na pódiu hrá živá hudba a je tu niekoľko stánkov so syrmi, ale väčšina je s vínom alebo pivom. Každý kúpime nejaký nápoj a zasadneme za jeden z nachystaných stolov. Rozmýšľali sme, že vytiahneme aj Bang, ale vietor by nám to moc znepríjemňoval. Tak len posedíme, ochutnáme chleba s oškvarkovou pomazánkou a cibuľou a poberieme sa spať.

ráno stany stále stoja

Noc nebola vôbec príjemná, hrozne fúkalo a ja som párkrát dostala stanom do hlavy, ako sa doňho oprel vietor. Ale všetko prežilo, nič neodfúklo a všetci sme sa zobudili suchý. Po raňajkách sa ideme znova kúpať, kemp musíme opustiť do jednej a tak si užívame vodičku. Keď už sme konečne zbalený a nachystaný začne pršať, zostaneme teda ešte na obed. Za ten čas prestalo pršať a hurá na bicykle.

palác Esterháziovcov

Naším posledný cieľom je mestečko Fertöd, v ktorom sa nachádza ďalší z palácov, ktorý patril Esterháziovcom. Tento je prezývaný "maďarský Versailles", a je to skutočne honosné sídlo s nádhernými a rozľahlými záhradami. Už sme tu druhýkrát a znova nemáme čas na prehliadku. Pre nás tu cesta končí, nakladáme bicykle na auto a ideme domov, keďže niektorý z nás musia ísť do práce. Až tak neľutujem, lebo počasie sa pokazilo a už je veľmi chladno.

Až na posledný deň, sme si užili krásne letné dni na bicykloch a hlavne s priateľmi :-)