Istanbul 1.deň

Pod stromčekom ma čakalo veľké prekvapenie, výlet do Istanbulu, tohto mesta na strete dvoch svetadielov a dvoch kultúr. Začíname v Budapešti, odkiaľ letíme skoro ráno, aby nás už o deviatej, teda vlastne o desiatej tunajšieho času, privítal Istanbul. Hneď sa treba obrniť dávkov trpezlivosti, pretože na tri pristáte lietadlá je tu až jedna pani na pasovú kontrolu :-)

Deň prvý
Prístali sme v ázijskej časti mesta a ubytovaný sme v starom meste na európskej časti, preto nasadáme na autobus do prístavu Kadiköy, kde sadáme na trajekt, cena je veľmi príjemna 3TL(turecké líry, čo je pri terajšom kurze asi 1euro). Zvolili sme trajekt, je nádherné počasie a príjemných 18°C. Inak by sa dalo ísť aj podmorským tunelom, ktorý nedávno otvorili.

loď na ktorej pripravujú balik ekmek

Z trajektu sa dá veľmi pekne obzrieť takmer celé mesto, za chrbtom máme ázijsku časť, a pred sebou na polovičky rozdelenú európsku časť a ešte pri takom slnečnom počasí je to skutočný zážitok. Keď vystúpime, je akurát čas na obed a sme rovno pri známom rybárskom moste Galata. Ideme teda skúsiť prvú z tunajších pochúťok balik ekmek, je to vlastne polovica bagety naplnená opečenou makrelou, cibulou a šalátom. Predáva sa priamo v prístave a makrelu opekajú dokonca na lodi. Je tu hneď niekoľko ľudí, ktorý sa starajú o pohodlie hostí, majú tu malé stolíky s taburetkami, kde sa usadíme, okolo sa to len hemží "čašníkmi", ktorý nám ponúkajú nápoje, vlhké obrúsky na ruky a ešte nakladanú zeleninu v slanom náleve, čo je asi najtradičnejšia príloha, podľa nás bola až moc slaná, ale spolu so sendvičom to bolo celkom fajn :-)

veža Galata

Po dobrom jedle sa idem ubytovať a rozhodujeme kde začať. Na február je až neskutočné počasie, a preto sa rozhodneme navštíviť ako prvú vežu Galata, odkiaľ je nádherný výhľad na celé mesto. Prejdeme po moste Galata, ktorý spojuje európske časti mesta, oddelené zálivom Zlatý roh. Most má dve poschodia, na spodnejšom, rozdelenom na dve časti kvôli lodiam, sú reštaurácie a na vrchnom je cesta, kolaje pre električky a samozrejme chodníky pre chodcov okiaľ miestny lovia ryby. Po prejdení vyrazíme do prudkého kopca k veži. Celú cestu lemuje nesmierne množstvo malých obchodíkov a predavačom, ktorý ponúkajú čerstvý džus z pomarančov a granátových jabĺk, odporúčam túto pochuťku skúsiť. Výstup na vežu nie je zadarmo a nie je ani najlacnejší, ale investícia stojí zato.

výhľad na všetky časti mesta

Z veže sa električkou presúvame so starého mesta a chceme si ísť pozrieť Modrú mešitu, ale práve je pre uzavrená, je čas modlenia. Treba si dopredu zistiť, kedy sú časy modlenia, mešiata je vtedy vždy na 90minút zatvorená. Našťastie, Hagia Sofia je len pár krokov tak zamierime tam, cestou si prezrieme Hamman, alebo tradičné turecké kúpele, ktoré sú stále funkčné a dajú sa navštíviť, my ich míňame len zvonka.

Hagia Sofia

Hagia Sofia

Tento pôvodne kresťanský chrám, zdobený nádhernými mozaikami, bol premenený na mešitu a dnes slúži ako múzeum, aby nevyvolával ďalšie rozbroje. Pri premene boli mozaiky len pretreté, teraz sú odhalené a veľmi pekne sa dopĺňajú s moslimskými symbolami. Múzeum je naozaj obrovské, na prízemí sa dajú prezrieť krásne zdobené stĺpy a obrovské lustre, len koberce už tu nie sú. No najkrajší pohľad na celú Hagiu Sofiu je z hornej galerie, kde sú aj všetky zlaté mozaiky. Táto megastavba má vyše 1500 rokov a vždy dominovala panoráme Istanbulu, čas je na nej celkom vydieť, veľa miest ešte nie je úplne zrekonštruovaných, a preto tu aj teraz stálo obrovské lešenie. Neočakávajte žiadne úplné mozaiky, veľa drobných zlatých kamienkov bolo ukradnutých počas 4.krížiackej výpravy práve kresťanskými križiakmi. Smutné, že práve moslimovia boli ohľaduplnejší. Možno preto jediná celá zachovaná mozaika je tá nad oltarom, na ňu sa nedalo ľahko dostať ;-) tá zobrazuje Pannu Máriu s dieťaťom.

vnútro Hagie Sofie

Keď výdeme pred chrám očarí nás nádherná zlatom zdobená fontána na umývanie nôh. Zaujímavé je, ako dobre boli pristavané minarety, vôbec nezasahujú do budovy a pekne ju dopĺňajú.

fontána na umývanie nôh

mauzoleum

Po vonkajšom obvide Hagie Sofie sa dá vojsť do mauzoleí Selima II. a ďalších jeho potomkov, teda tých čo vládli, ostatný synovia sú pochovaný v hrobke otca, ďalej sú tu jeho manželky, ale ťažko sa to overuje, pretože nikde sme nenašli žiadnu tabulku alebo popisok, tak veríme nášmu sprievodcovi. Každá budova je nádherná a z vnútra krásne zdobená, len nesmiete zabudnúť, že do každej sa treba vyzuť, presne tak iste ako do mešity, len tu netreba šatku na vlasy. Stojí za to zohnúť sa k topánkam, každá "hrobka" má prenádherne namaľovanú kupolu a steny zdobia ozdobné kachličky.
Cestou k mešite zaženieme menší hlad všade predávanými pečenými gaštanmi, ktoré sa s tými čo sa predávajú u nás nedajú ani porovnať.

Modrá mešita Sultanahmed

vnútro Modrej mešity

Dal ju postaviť sultán Ahmed I. a názov dostala podľa krásnych modrých kachličiek, ktoré zdobia steny mešity. Pred vstupom je treba sa vyzuť, sú tu na to pripravené igelitové sáčky. Pre ženy je lepšie zakryť si vlasy už pred vstupom na nádvorie na ktorom je fontána na umývanie nôh. Z nádvoria sa turisti dovnútra nedostanú, musia použiť bočný vchod. Mešita je nádherná, a podlaha ani neoziaba, vďaka všade prítomným kobercom, na ne sa dá sadnúť a kochať sa krásnym stropom, z ktorého vysia obrovské lustre, ktoré končia len asi dva metre nad zemou.

Modrá mešita

Mešita má šesť minaretov a aj zvonka je nádherná, dokonca vraj podľa nej je postavený hrad Popolušky v Disney Worlde. Okrem samotného chrámu komplex obsahuje aj ďalšie buduvy, ktoré nie sú prístupné.
Pred komplexom modrej mešity sa rozkladá pôvodný Hipodrom, z ktorého tu dnes stoja už len dva obrovské obelisky.

Ako poslednu vec dnes ešte stihneme vodnú nádrž, ktorá za dávnych čias cisára Justiána zásobovala vodou celé mesto, dnes už slúži len ako turistická atrakcia a často sa tu odohrávajú rôzne koncerty vďaka výbornej akustike.

Yerebatan Sarnici alebo Zatopený palác
Tento podzemný priestor drží 336 stĺpov a v tej troche vody čo tu ešte ostalo si kľudne plávajú ryby. Je tu skutočne nádherná atmosféra.
Keď sa tu poprechádzate po ohraničených chodníčkoch určite natrafíte aj na stĺpy, ktorých podstavcom je hlava medúzy, ukážka toho ako sa dá recyklovať umenie po predchodích náboženstvách. Samozrejme je medúza otočená dole hlavou, aby stratila svoju moc.

Zatopený palác

Na večeru sa stavíme v malom podniku na kľudnej ulici, kde si dávame ďalšiu tureckú špecialitu, placky (často aj iné tvary) z mletého hovedzieho mäsa Köfte a tradične sa podávajú s rýžou a cacikom (jogurtový dresing). Na pitie vyskúšame Ayran, jogurtový nápoj, u turkov veľmi oblúbený,  ktorý je aspoň pre mňa potrebný, pretože prinesený šalát je chutný, ale hrooozne štiplavý.