Istanbul 3.deň

Náš posledný deň (odlietame až zajtra ráno, ale skoro, takže už nič nestihneme).
Vyrážame za mierneho mrholenia, ktoré sa chvíľami mení na dážď, znova do areálu paláca Topkapi, kde sa nachádza ďalšie z múzeí, ktoré zahrňuje naša karta.

Múzeum dejín vied a technológie v Islame

Nato ako málo sme o tomto múzeu našli, je nesmierne veľké a stále ho ešte opravujú, alebo dostavujú, ťažko povedať. Nachádzajú sa tu celé dve poschodia rôznych exponátov. Miestnosti sa delia na astronómiu, fyziku, matematiku, architektúru a ďalšie. Za pozretie stoja hlavne videá, ktoré vysvetľujú, ako ktorý model funguje, inak sme na niektoré modely len čučali a nechápali ;-)
Po viac ako hodinke sme presýtený rôznymi technickými vynálezmi. Vonku zatiaľ prestalo prestalo pršať a mierime do prístavu, chceme si zahovoriť výlet loďou na poobedie. Znova je tu viacero mužov, ktorý nás chcú pritiahnuť na svoju loď a dávajú nám rôzne cenové ponuky. Jeden z týchto pánov nás prehovorí ísť hneď, vraj je škaredé počasie a nie je istota, či budú vyrážať aj neskôr. Tak zaplatíme 20TL a sadáme do autobusu, ktorý nás zavezie k lodi v prístave hneď pod Sulejmanovou mešitou.

Výlet loďou po Bospore

Simit chutil

Zjavne sme prvý autobus, ktorý priviezli a loď je ešte prázdna, takže čakáme na ďalších ľudí a rozmýšľame, či sme radšej nemali ísť s nejakou spoločnosťou s pevným časom odchodu lode (tam mali cenu 25TL, asi je tých 5TL za to, že viete kedy vyrazíte). Za čas čo máme, príde predavač s tradičným pečivom Simit. Má tvar kruhu a je husto posypaný sezamom, je veľmi chutný a predávajú ho skoro na každom rohu za 1TL, ideálna desiata ;-) Turci ho zvyknú jesť na raňajky so syrovou nátierkou, ale predávajú ho celý deň až do neskorej noci.

palác Dolmabahçe

Loď konečne vyrazí a nad nami sa týči veža Galata, podplávame Galata most a pokračujeme smerom na palác Dolmabahçe, tu sídlil slávny Atatürk, prvý turecký prezident, ktorý vzkriesil upadajúce turecké impérium.
Ďalej míňame dva honosné hotely, ten druhý bol až do doby, kým na začiatku dvadsiateho storočia vyhorel, prvým tureckým parlamentom.

Bosporský most

Bosporský most v noci

Pod Bosporským mostom sa nachádza ďalšia krásna mešita Ortaköy, ale momentálne nie je prístupná pre turistov a aj jej krásu naznačuje len obraz na lešení, pretože je v celkovej rekonštrukcií. Bosporský zavesený most je impozantný cez deň a majestátny v noci, kedy sa celý rozsvieti a postupne mení farby, ktoré sa po lanách krásne prelievajú.

Hneď za mostom kotví slávna Atatürkova jachta Savorana, ktorá sa dá dnes prenajať, samozrejme to nie je pre obyčajných ľudí ;-) Nemáme moc fotiek, pretože vonku na palube sa nedalo vydržať, fúkalo a k tomu mierne mrholenie, odhadujem pocitovú teplotu na pár stupňov pod nulou. Vo vnútri bolo ako tak teplo, ale trebalo stále stierať zarosené okno a prípadne aj počkať, kým si na zmenu zvykne foťák, alebo mať aj takéto umelecké fotky.
Za oknom sa teda míňali mestečká Arnavutköy a Bebek s krásnymi promenádami, momentálne zmáčanými dažďom len s niekoľkými rybármi v pršiplášťoch. Následne sa na kopci, skovaná v oblakoch, objaví pevnosť Rumeli a pred mostom Fatih Sultan Mehmet sa loď otočí a pohne sa smerom späť do prístavu. Ideme popri ázijskej časti mesta a pozeráme si zastavané predmestia. Tesne pred tým ako zabočíme späť do Zlatého rohu, zahliadneme Dievčenskú vežu, malý ostrovček, ktorý akoby tvorila len jedna budova, z diaľky pripomínajúca kostol. S loďou pristavíme znova na rovnakom mieste a my sa vydáme uličkami do kopca k druhej najväčšej istanbulskej mešite.

Sulejmanova mešita

Jej architektom je povestný Mimar Sinan, ktorého hlavným patrónom bol Sulejman Prekrásny. Mešita má štyri minarety s desiatimi balkónmi, čo má byť symbolom Sulejmana. Nie je to však len mešita, je tu celý komplex, ktorý tvorí mešita, parky, nemocnica, hamman, náboženské školy, knižnica a kuchyňa. Dnes je prístupná mešita, a niektoré z parkov. Hamman je tiež prístupný, ale len pre hostí, ktorý si zaplatia pobyt v kúpeloch. A kuchyňa je prerobená na dve reštaurácie. Veľa ďalší budov je momentálne v rekonštrukcií. Interiér mešity je znova krásne vyzdobený a oproti vonkajšku je tu príjemne teplo, tak zasadneme na koberec a čítame si múdrosti o histórií mešity.

Nádvorie Sulejmanovej mešity

Sulejmanova mešita

A čo som si zapamätala?
Mimar Sinan bol povestný klasickými čistými líniami a kuželovitou symetriou. Sinan sa stal hlavným dvorným architektom a na tejto pozícií bol celých päťdesiat rokov a odstúpil až na svoje sté narodeniny.
Ako sa vraví v jednoduchosti je krása.
Postupne sa poberieme smerom späť do prístavu, sú už skoro tri hodiny, tak sa rozhodneme pre neskorší obed, a keďže sme už pri moste Galata, vyhrá balik ekmek. Napapaný ideme na hotel trocha prehriať kosti ;-), ale cestou si ešte kúpime ďalšie tunajšie jedlo Lahmacun. Čo ak by nás zachvátil hlad? Lahmacun je niečo ako turecká pizza, naplnená všetkým možným, my sme ochutnali mäsovú s vajíčko. Zaujímavé je, že cesto akoby mierne prizavrú a vytvorí sa taký polootvorený bochník.

Grande rue de pera

Navečer sa vydáme električkou skoro až k palácu Dolmabahçe, prezrieme si večerne nasvietenú mešitu Dolmabahçe a vydáme sa do kopca smerom k námestiu Taksim, vo svete známom tým, že práve tu Turci protestujú. Na jeho konci je hlavná nákupná ulica Grande Rue de Pera, ktorá je plná najdrahších obchodov z celého sveta a je aj poriadne preplnená, odbočíme na kvetinový trh, ale nájdeme len malú uličku plnú reštaurácií, ak sme teda odbočili správne, vrátime sa na preplnenú ulicu a za pár metrov znova odbočíme, tento raz na rybý trh. Je to také účko, ktoré sa po niekoľko sto metroch vracia späť na hlavnú ulicu. Je to skutočne prestížna ulica a nachádza sa tu aj niekoľko konzulátov. Dokonca je tu aj najväčší istanbulský ešte stále kresťanský kostol.

Galata veža

Na konci ulice, kde už aj dav trocha opadol, si na zahriatie kúpime Salep, konzistenciou pripomína našu krupicovú kašu, hodne tekutú, aby sa dala piť. Salep je ale uvarený z namletého salepového koreňa a zázvoru. Podáva sa v poháriku nahrubo zasypaný škoricou. Pomaly popíjame, až vyjdeme pri veži Galata, tá je krásne nasvietená a teraz prístupná len pre hostí reštaurácie na siedmom poschodí. Pešky sa vraciame späť do starého mesta, a spomenieme si, že sme ešte nevečerali. Síce je sobota a len trištvrte na deväť, veľa malých podnikov je už zavretých, čo sme teda nečakali, ale asi predpokladá, že na večeru sa má ísť do reštaurácie.
Nakoniec skončíme v malom kebab podniku, ktorých je tu cez deň otvorených neúrekom, len uličku od nášho hotela a dáme si na radu čašníka tanier so všetkými možnými mäsovými pochúťkami (opečené kúsky kuracích pŕs, výborné opečené pečienky, asi hovädzie, köfte a iné kúsky mäska), s pita chlebom a opečenými okorenenými krúpami. Bol to krásny výlet a zakončili sme ho skvelým jedlom.

Nedeľu máme letieť domov, a keďže sa nám chce spať čo najdlhšie, zvolíme nový typ cesty, vlak popod Bospor, bol len nedávno otvorený a na cesta zo stanice v starom meste až k stanici v Kadıköy je to len 10minút. Zo zástavky do prístavu, odkiaľ ide každú polhodinu autobus na letisko (tomu cesta trvá asi 45min), sa treba presunúť pešo a zaberie to aspoň 15minutami celkom svižnej chôdze, ale cestou stretneme aspoň pár starých pôvodných domov, ktoré zjavne pamätajú aj doby, kým Istanbul nebol tak zabudovaný.